;)
Friderica Derra de Moroda: Z Prešporku do Soľnohradu po stopách svetoznámej tanečnice
1. mája 2023
Autor týchto riadkov pred pár rokmi pátral po spojeniach medzi Bratislavou (Prešporkom) a rakúskym Salzburgom (či archaicky Soľnohradom). Tento výskum napomohol vzniku historicko-esejistickej knihy, v slovenčine známej ako „Z Prešporku do Soľnohradu“, (Slovart, 2018).
Jej autormi sú strýko a synovec, obaja narodení v Bratislave. Strýko Robert Hofrichter však v roku 1981 našiel nový domov práve v Salzburgu a jeho synovec Peter Janoviček tam neskôr strávil šťastné mesiace svojho života.
Bratislavské korene oboch autorov sa viažu k istej starej vile, nenápadne schovanej v kopcovitej oblasti mesta, na území kedysi nazývanom Heiligenbrunn (Studňa všetkých svätých).
Až po dopísaní spoločnej knihy objavil mladší z jej autorov nové vzrušujúce historické spojivo Bratislavy s milovaným Salzburgom. A to práve vďaka rodinnej vile, o histórii ktorej sa dovtedy takmer nič nevedelo. Zistil, že dom bol postavený v roku 1899 a jej prvou majiteľkou, ktorá ho pravdepodobne dala postaviť, bola istá Olga Derra de Moroda. Mala dcéru „Fritzi“, ktorá svoje prvé detské krôčiky urobila možno práve v rodinnej vile strýka a synovca. Z tohto dievčaťa neskôr vyrástla svetoznáma tanečnica a umelkyňa Friderica Derra de Moroda (1897 – 1978). A to nebol koniec prekvapeniam.
Friderica totiž prežila významnú časť svojho života práve v rakúskom Salzburgu a v meste na rieke Salzach svoju pozemskú púť aj ukončila.
Zaspomínajme si teraz pri príležitosti 125. výročia narodenia tejto významnej tanečnice, tanečnej vedkyne a rodáčky z Prešporku na jej životné cesty medzi mestami Bratislava a Salzburg.
Friderica Derra de Moroda na londýnskej fotografii z roku 1913. (Zdroj: Bassano Ltd, NPG x101452, © National Portrait Gallery, London, www.npg.org.uk)
Prešporské korene
Dvadsiateho tretieho augustového dňa roku 1886 sa nad Prešporkom rozozvučali svadobné zvony. V Dóme sv. Martina sa vydávala mladá maďarská kunsthistorička Olga von Némethy (1867 – 1945), pochádzajúca zo starého uhorského šľachtického rodu, ktorého členovia sa angažovali počas Uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849. Olga bola rodená Viedenčanka a za manžela si v Prešporku brala rodáka z Budapešti s exoticky znejúcim menom. Simeon Julius Derra de Moroda (1861 – 1902) mal grécke korene, bol spisovateľom, novinárom, nadšeným šíriteľom nemeckého jazyka a kultúry v Uhorsku a spolupracovníkom novín Pressburger Zeitung.
Mladomanželom sa onedlho narodila prvá dcéra Wilhelmine (1887 – 1950), ktorá dostala prezývku Minka. Druhá dcéra Irene (1890 – 1894) im zomrela ako dieťa. Ubehli tri roky, kým sa rodičom 2. júna 1897 narodila hlavná hrdinka tohto príbehu Friderica, zvaná Fritzi a bola pokrstená vo farskom Kostole sv. Martina.
Mladá rodina Derrovcov mala spočiatku adresu svojho bydliska na Lodnej ulici 7 (Landler utca). Dom dnes nejestvuje a na jeho mieste stojí hotel Devín. Neskôr ako adresu uvádzali Palackého 8 (Vadász-sor) a následne vlastnili dom na Grösslingovej 3, známy ako „Haus Derra“ v ktorom bývali a zároveň prenajímali byty. Grösslingová ulica sa v tej dobe začínala už pri Pamätníku Márie Terézie, dom sa tak nachádzal hneď vedľa tereziánskej sýpky a po roku 1910 bol zbúraný, na jeho mieste dnes stojí Reduta. Rodine však patrilo viac pozemkov a nehnuteľností v Prešporku.
Vila patriaca rodine autora článku, ktorej prvou majiteľkou bola matka Fridericy Derra de Moroda, Olga. Dom v čase vzniku ležal mimo mesta uprostred vinohradov a možno rodine slúžil ako letné sídlo. Ide pravdepodobne o jedinú dodnes stojacu nehnuteľnosť v Bratislave, ktorú s rodinou tanečnice vieme priamo spojiť. Fotka pochádza z prelomu 30. a 40. rokov 20. storočia. (Foto: Alfréd Altdorffer)
Koniec dobrých časov
Fritzi v Prešporku navštevovala dievčenský ústav notredamiek, ktorý mal bohaté tanečné tradície. Podľa výskumu Miklósa Vojteka tu Fritzi aj verejne vystupovala „na slávnosti pri príležitosti znovuzvolenia matky predstavenej, na ktorej recitovala“.
Rodina Derrovcov bola dobre situovaná a dievčatá boli vedené k láske k umeniu, pričom umelecky založení rodičia im boli istotne vzorom. Ich šťastný život však tragicky poznačilo úmrtie otca. Simeon Julius Derra de Moroda zomrel po dlhej ťažkej chorobe na následok vrodenej srdcovej vady 11. októbra 1902 vo veku 41 rokov. Jeho pohreb sa uskutočnil na Cintoríne pri Kozej bráne a spolupracovníci z novín Pressburger Zeitung svojmu kolegovi, ktorý písal pod menom Julius Derra, venovali rozsiahly nekrológ. Jeho pohrebu sa zúčastnila celá mestská honorácia, vrátane starostu Prešporku Tivadara Brollyho, členov spolku Schlaraffia Posonium, mestského archivára Batku, knihovníka Emila Kumlika, architekta Žigmunda Melczera, či známeho historika prof. Tivadara Ortvaya.
Po manželovej smrti zostala výchova dvoch dcér na pleciach manželky Olgy. Rodina opustila Prešporok a presťahovala sa do Viedne. Poslednú stopu Derrovcov v Prešporku nachádzame krátko po vypuknutí 1. svetovej vojny, keď Olga Derra de Moroda predala vilu, dnes patriacu rodine autora tohto článku.
Život tanečnice
Staršia Olgina dcéra Wilhelmine (Minka) vo Viedni študovala spev a v sezóne 1907/1908 dostala angažmán vo Wiener Theater. Stala sa znej úspešná speváčka a herečka, neskôr dostávala ďalšie ponuky na hosťovanie. V sezóne 1908/1909 sa takto rodina presťahovala do Mníchova, kde Minka dostala ponuku vystupovať.
Práve v Mníchove sa začala mladšia Fritzi von Derra, ako sa vtedy volala, riadne tanečne vzdelávať.
Tanečne debutovala v štrnástich rokoch vo Viedni v roku 1912 ako „Silhouettetänzerin“ vo Wiener Secession a získala si priazeň obecenstva i kritikov. Rodina sa potom presťahovala do prevažne nemecky hovoriacej Rigy, kde Friderica vystupovala v mestskom divadle. Nasledoval Petrohrad, Berlín a v roku 1913 Londýn.
Tlač tu o nej nadšene písala a označovala ju ako členku jednej z najstarších rodín uhorskej šľachty, pričom striedavo ju označovali za Rakúšanku a Maďarku.
Po vypuknutí 1. sv. vojny jej hrozilo internovanie ako občianke znepriateleného Rakúsko- Uhorska a preto využila otcov grécky pôvod a vystupovala ako Grékyňa. Postupne sa stala úspešnou žurnalistkou a prispievala do odborných časopisov venujúcich sa tancu.
Kým do rodného mesta sa nevracala, rada navštevovala Salzburg, v ktorom žila od svadby v roku 1914 jej sestra Minka. V roku 1923 tu po prvýkrát účinkovala na sólovom koncerte vo veľkej sále Mozartea.
Letné mesiace roku 1928 strávila Derra de Moroda v Maďarsku, kde sa venovala maďarskému tanečnému folklóru a objavovala tak svoje maďarské korene po matke Olge.
Friderica Derra de Moroda ako primabalerína divadla Palladium v Londýne, na fotke z časopisu Moderne Welt z roku 1926.
(Zdroj: Österreichische Nationalbibliothek, ANNO Historische Zeitungen und Zeitschriften, www.anno.onb.ac.at)
Tanec pre nacistov
V roku 1936 získala Derra de Moroda britské občianstvo, začiatok 2. svetovej vojny ju však zastihol v Salzburgu a do Londýna sa cez vojnu nevrátila. V roku 1941 jej ponúkli vedenie nemeckého tanečného súboru Reichsballett, fungujúceho v rámci nacistickej kultúrnej organizácie Kraft durch Freude.
Podľa Miklósa Vojteka Derra de Moroda dostala pozíciu v súbore aj napriek protestu ríšskeho ministra propagandy Goebbelsa a svoje postavenie využila na to, že zachránila viacerých umelcov pred službou na fronte. Nepodľahla ani nacistickej ideológii a jej tvorba bola apolitická.
V roku 1944 bol baletný súbor rozpustený a Derra de Moroda bola ako britská občianka internovaná Nemcami v tábore v Liebenau na Bodamskom jazere.
V poslednom roku vojny jej zomrela matka Olga.
V meste na rieke Salzach
Po oslobodení v roku 1945 sa Friderica Derra de Moroda natrvalo usadila v rakúskom Salzburgu, kde v roku 1950 zdedila po sestre vilu Schmederer v mestskej časti Parsch, ležiacu na úpätí kopca Gaisberg. Jej sestra v nej žila od svadby s významným podnikateľom Ludwigom Schmedererom, po ktorom vila dostala svoje meno.
Villa Schmederer v salzburskej štvrti Parsch na ulici Kreuzbergpromenade 4. V roku 1887 tento pozemok kúpil majiteľ pivovaru Paulaner Ludwig Schmederer (1846 –1935) z Mníchova. Následne si tu dal postaviť honosnú vilu v neorenesančnom slohu podľa návrhu rakúskeho architekta Josefa Wessickena (1837 – 1918). Ludwig Schmederer, čestný občan mesta Salzburg a prezident Salzburského umeleckého spolku sa oženil so speváčkou Minkou Derra de Moroda, staršou sestrou Fredericy. Minka po smrti manžela vilu zdedila a vo svojom závete ju v roku 1950 odkázala sestre Fritzi. Friderica Derra de Moroda založila vo vile Schmederer baletnú školu, ktorú tu prevádzkovala až do roku 1967. Vila na úpätí hory Gaisberg zostala jej domovom až do smrti v roku 1978. (Foto: Peter Janoviček)
Friderica vo Vile Schmederer pokračovala v budovaní svojej knižnice tanečnej literatúry (knižnicu pôvodne založila už v Londýne, ale časť z nej bola zničená po nemeckom bombardovaní mesta), z ktorej vznikol odborný archív Derra De Moroda Dance Archives, ktorý dnes spravuje Salzburská univerzita. Vo svojej vile viedla od roku 1952 úspešnú tanečnú školu. V roku 1974 jej britská kráľovná Alžbeta II. udelila Rád britského impéria. V Salzburgu pôsobila ako univerzitná profesorka a miestna univerzita jej ako prvej žene v dejinách udelila v roku 1977 čestný doktorát.
Do rodného mesta sa už nikdy nevrátila a zomrela v Salzburgu 19. júna roku 1978. Pochovaná je na cintoríne v salzburskej štvrti Aigen. V meste je po nej od roku 1982 pomenovaná ulica Derra-de-Moroda-Straße v štvrti Parsch.
Obrázok vľavo: Tabuľa v salzburskej štvrti Parsch, označujúca ulicu Derra-de-Moroda-Straße, obsahujúca tiež krátky životopis rodáčky z Bratislavy.
Obrázok vpravo hore: Spoločný rodinný hrob na salzburskom cintoríne v štvrti Aigen, v ktorom Friderica Derra de Moroda našla posledný odpočinok.
Pod ním detail tabule náhrobku s menom tanečnice. (Foto: Peter Janoviček)
Záver
Fridericu Derra de Moroda nám dnes v jej rodnom meste nič nepripomína. Na internete dokonca neboli v čase tvorby článku v slovenskom jazyku dostupné žiadne informácie, preto sa autor týchto riadkov podujal vytvoriť článok na slovenskej Wikipédii, ktorý je odteraz prístupný všetkým záujemcom o život legendárnej tanečnice z Prešporku.
Významným tlačeným zdrojom informácií o živote tanečnice v slovenskom jazyku je článok Miklósa Vojteka „Friderica Derra de Moroda: Svetoznáma tanečná vedkyňa z Prešporka“, ktorý vyšiel v časopise Tanec (č. 2/2017) a z ktorého čerpal aj tento príspevok.
Možno by stálo za úvahu si umelkyňu v jej rodnom meste uctiť aspoň malou pamätnou tabuľou a ostáva dúfať, že sa postupne dostane do širšieho povedomia našej verejnosti, kam právom patrí.
Peter Janoviček
Poďakovanie
Pri tvorbe článku autorovi pomohli: Dr. Štefan Holčík, Ivor Švihran a informácie získané z Derra De Moroda Dance Archives v Salzburgu.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!