;)
Ján Vyhnánek: „Som presvedčený, že kto čo i len trochu nahliadol do zákutí dejín nášho mesta, nemôže ho nemať rád.“
17. decembra 2020
V ďalšom rozhovore k 10. výročiu založenia Občianskeho združenia Bratislavské rožky predstavíme jedného z jeho podpredsedov Jána Vyhnánka – právnika, historika, sprievodcu, chodiacu encyklopédiu. Systematicky a neúnavne odkrýva fakty o osobnostiach, stavbách, udalostiach z bohatej histórie nášho mesta. Svoje rozsiahle vedomosti si nenecháva pre seba – naopak, prostredníctvom prednášok, vychádzok a článkov ich sprostredkúva aj širokej verejnosti.
Ján Vyhnánek
Môžeš nám prezradiť pár informácií o sebe, aké máš záľuby?
Rád zbieram informácie o histórii Bratislavy, sveta, zostavujem kalendáriá, rebríčky osobností. Najskôr to bolo v súvislosti s Bratislavou (významné návštevy, rodné domy osobností atď.), aktuálne sa už zameriavam na celý svet a históriu Bratislavy týmto spôsobom zasadzujem do širšieho kontextu. Aktuálne pracujem, resp. relaxujem, pri niekoľkých okruhoch tém – osobnosti pochované na bratislavských cintorínoch (zatiaľ ich mám lokalizovaných cez 3600), bratislavské kalendárium, svetové kalendárium, rebríčky svetových osobností – pôvodne išlo o hudobníkov, aktuálne som ich rozšíril na vedcov, cestovateľov (objaviteľov), športovcov a spisovateľov. Okrem toho rád počúvam rozhlasové hry, zbieram knihy, čítam dobovú bratislavskú tlač a redakčne pripravujem heslá do Encyklopédie Beliana.
Na tematickej prechádzke: Hudobné historky zo starej Bratislavy
Ako dlho žiješ v Bratislave? Ktoré je Tvoje najobľúbenejšie miesto v Bratislave, kam sa rád vraciaš?
V Bratislave som sa narodil a žil až do minulého roku, až kým som sa minulý rok nepresťahoval na Záhorie. Napriek tomu sa do Bratislavy vždy rád vraciam, aj keď ma mrzí, ako bola a stále aj je devastovaná. Miesto, kde tieto negatívne pocity nevnímam, je Horský park. To je najlepšie miesto Bratislavy.
V Horskom parku
Aká bola tvoja cesta k postu podpredsedu občianskeho združenia Bratislavské rožky?
K združeniu som sa pripojil v roku 2013, keď už takmer tri roky fungovalo. Pomohol som tam vtedy spustiť projekt bratislavských vychádzok, napísal som niekoľko článkov na našu stránku a pomohol som aj s digitalizáciou pohľadníc. Postupne sa naše aktivity čoraz viac prepletali, až mi ponúkli miesto podpredsedu, ktoré som aj prijal.
Odhalenie provizórnej sochy J. N. Batku. Na fotografii výtvarníčka Réka Szabó a autor výstavy Sándor Papp ml.
Návštevníkom podujatí združenia je známa Tvoja fenomenálna pamäť a fakt, že na Tvojich prednáškach alebo vychádzkach sa vždy dozvedia nové a často prekvapivé informácie o ešte stojacich alebo už dávno zbúraných budovách a pre väčšinu z nich neznámych obyvateľoch nášho mesta. Koľko prednášok / vychádzok si už pre združenie uskutočnil, ktorá téma je Tvojmu srdcu najbližšia a naopak, na ktorú prednášku si sa musel najviac pripravovať?
Nepočítam, koľko prechádzok/prednášok som pre rožky uskutočnil, ale zrejme to už bude niekoľko desiatok. Teraz musím trochu rektifikovať položenú otázku – mám niekoľko srdcu blízkych tém, ale to neznamená, že sa na ne ľahšie pripravuje. Medzi moje najobľúbenejšie témy patria bratislavskí rodáci a hudba. Ale kým som napr. uskutočnil jednu prechádzku venovanú hudbe, tak tomu predchádzalo niekoľko rokov výskumu. Alebo Horský park – táto prechádzka bola mimoriadne obľúbená aj u našich návštevníkov, lebo sme ju realizovali až trikrát. No jej prvému uskutočneniu prechádzal dlhodobý – takmer ročný – výskum. Prípadne prechádzka po stopách Jána Batku – jeho osobnosti som sa venoval priebežne 4 roky, kým som si trúfol na túto tému pripraviť prechádzku. Prednášku o slávnych návštevách Carltonu som robil v decembri 2017, ale téme som sa venoval už od roku 2010. Tento spôsob v zásade platí pri každej mojej prechádzke/prednáške. Realizujem len také témy, ktorým sa dlhšie venujem, aby som bol dostatočne zorientovaný a mohol čiastočne prezentovať aj výsledky vlastného výskumu.
Rekordný počet návštevníkov na tematickej prechádzke na Slavíne
Spoluprácu s ktorým odborníkom, historikom si najviac ceníš? Prezradíš nám, ktorú osobnosť by si rád pozval prednášať, ale z nejakých príčin to zatiaľ nebolo možné?
Vďaka Bratislavským rožkom sa mi naskytla príležitosť spolupracovať s mnohými odborníkmi na históriu Bratislavy a s každým to bolo zaujímavé, nedá sa vybrať len jedno podujatie. Vymenujem teda niekoľko – zaujímavá bola prednáška o Adolfovi Franklovi, ktorého syn Thomas prišiel špeciálne kvôli nej z Viedne. Vysokú odbornú úroveň a zároveň pútavosť mala aj prednáška doc. Šedivého o stredovekej histórii Bratislavy. Opomenúť nemôžem ani nebohého pána Pavla Dvořáka, som veľmi rád, že sme ho ešte stihli privítať aj u nás. Prednáška o vilách nad Bratislavou bola zaujímavá aj tým, že sme boli dohodnutí len s prof. Bahnom – a on ako bonus so sebou priviedol aj svojho spolubádateľa Tomáša Berku, ktorý dodal prednáške správny šmrnc. Veľmi príjemné boli aj hudobne kooperácie s gitaristom Martinom Krajčom, expertom na život a dielo nášho rodáka J. K. Mertza. Nezabudnuteľné boli aj prehliadky Slavína, na ktorú prišlo okolo 300 ľudí, Slovenského rozhlasu, kde som kvôli obrovskému záujmu týždeň strávil vybavovaním mailových prihlášok, Reduty či Kaplnky sv. Jakuba.
Slávnostný príhovor na pop up výstave F A D R U S Z
Z menej exponovaných podujatí mi v pamäti utkvela prednáška o Rudolfovi Labanovi v nezabudnuteľnom podaní Miklósa Vojteka. Napriek tomu, že sa na nej zúčastnilo len okolo 20 ľudí, neodradilo ho to a nesmierne pútavo nám priblížil rôzne detaily z Labanovho života. Mohol by som takto pokračovať ešte dlho – veľmi si cením aj spoluprácu so Židovskou náboženskou obcou, vďaka ktorej sme realizovali niekoľko prehliadok synagógy, ortodoxného i neologického cintorína, mauzólea Chatama Sofera či prednášku o Chatamovi Soferovi. V tejto súvislosti nemôžem opomenúť prednášku kurátorky Židovského komunitného múzea Jany Švantnerovej na tému obradných textílií bratislavských synagóg. Žiaľ, prišlo na ňu málo ľudí, pritom išlo o jednu z najlepších prednášok vôbec. Výborná bola aj prednáška Zsolta Lehela, keď nám 2 hodiny obrázok za obrázkom prezentoval všetky (!) diela Alojza Rigeleho, prednáška o slávnych huslistoch v Bratislave, pretkávaná hudobnými vstupmi virtuóza Juraja Tomku. Tradičnú kvalitu mali aj prednášky Štefana Holčíka a Vladimíra Segeša. Z nich mi najviac v pamäti utkvela prednáška doc. Segeša o korunovačných vedutách Bratislavy. Ako hovorím, bolo a dúfam že ešte aj bude toho veľa zaujímavého.
Čo prezradíš čitateľom o rôznych projektoch združenia? Zorganizovali ste už viacero pop-up výstav v exteriéri, spolupracujete s portálom PamMap, sprístupňujete databázu starých pohľadníc… Ak má niektorý čitateľ doma zbierku starých fotografií alebo pohľadníc súvisiacu s dejinami mesta, ktorú by chcel sprístupniť verejnosti, na koho sa môže obrátiť? Robíte aj teraz veľmi aktuálne rozhovory oral history s pamätníkmi?
Odporúčam obrátiť sa na OZ Bratislavské rožky, prípadne na projekt pammap.sk – kontakty sú na internetových stránkach.
Na vernisáži pop up výstavy: Svet prešporského archivára J. N. Batku
Čo by si zaželal združeniu, jeho členom a sympatizantom do ďalších rokov?
Ja im chcem v prvom rade poďakovať, pretože taký veľký záujem a odozva na naše aktivity je pre nás záväzkom i motiváciou. Keď sme začínali, tak na naše podujatia chodievalo 20-30 ľudí, teraz je to okolo 90. Želám im, nech sa ďalej zaujímajú o históriu Bratislavy, lebo je veľmi košatá. Som presvedčený, že kto čo i len trochu nahliadol do zákutí dejín nášho mesta, nemôže ho nemať rád. A Bratislava takých ľudí potrebuje čo najviac.
Zuzana Godárová
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!