Einstein v Bratislave?

Albert Einstein s manželkou Else, počas návštevy Argentíny v roku 1923. Zdroj: www.argentina.gob.ar

Čo sa popísalo o Einsteinovej návšteve v Bratislave

V publikácii Bratislavské priority, maximá a kuriozity sme svojho času objavili zaujímavú informáciu: „V roku 1923 navštívil Bratislavu Albert Einstein, aby v archíve mesta preštudoval korešpondenciu Františka Xavera Zacha.“ Dlho sme tomu nevenovali pozornosť. Keď sme sa však pustili zisťovať podrobnosti o tejto návšteve, dostal sa nám do rúk článok Františka Tkáča z roku 1984, uverejnený k 230. výročiu narodenia údajného bratislavského rodáka F. X. Zacha. Autor ponúkol o niečo presnejšiu informáciu, keď napísal: „Zachovu korešpondenciu si prišiel pozrieť a bádať aj slávny profesor Albert Einstein v júli 1923.“

V knižnici mestského archívu sme však zistili, že Albert Einstein údajne navštívil Bratislavu 17. augusta 1923. Ešte neskôr sme v nepublikovanom článku historika fyziky Dr. Ondreja Pössa našli poznámku, že Einsteinova návšteva v Bratislave trvala tri dni. Kolega sa v osobnom rozhovore zmienil, že informácia pochádza od Františka Tkáča a že Einstein bol údajne ubytovaný v hoteli Carlton. Podľa tvrdenia Alexandra Čunderlíka v publikácii Významné osobnosti a Bratislava (1986) Einstein pricestoval do Bratislavy v sprievode rektora pražskej nemeckej univerzity. Iný prameň zasa hovorí, že pricestoval z Viedne. Podľa Čunderlíka v Bratislave vzácneho hosťa sprevádzali hlavný bratislavský rabín Dr. Max Schay a mestský archivár Dr. Ovídius Faust, ktorý ho povodil po meste a pozval ho do svojho bytu.

Neskôr sa ukázalo, že všetky informácie tohto typu zrejme pochádzajú práve od tohto človeka s literárnym menom aj priezviskom. Preto sme sa pokúsili nazrieť do jeho pozostalosti v Mestskom múzeu, v ktorej by sa popri dokumentoch mali údajne nachádzať tisícky fotografií a medzi nimi aj snímka Alberta Einsteina pred Ganymedovou fontánou. Žiaľ, Faustova pozostalosť nie je ešte spracovaná, takže sa nám nepodarilo nájsť ani snímku veľkého fyzika, ani nijaké dokumenty a sme odkázaní na informácie z druhej, ba až tretej ruky.

Hotel Carlton v roku 1930. Zdroj: Zbierka Peter Janoviček

Prečo prišiel Einstein do Bratislavy?

Doterajšie správy o údajnej Einsteinovej návšteve v Bratislave vyvolávajú viacero otázok, na ktoré zatiaľ nevieme dať uspokojivú odpoveď. Po prvé, prečo vlastne prišiel do Bratislavy? V prameňoch sa opakuje rovnaký dôvod: aby si v mestskom archíve preštudoval osobnú korešpondenciu Františka Xavera Zacha. Najviac detailov obsahuje Tkáčov článok z roku 1974 Einsteinova návšteva v Bratislave. Podľa neho sa začiatkom roku 1923 Einstein zaujímal u O. Fausta, či sa v mestskom archíve nachádza písomná pozostalosť po F. X. Zachovi. Významný fyzik a mestský archivár si údajne vymenili tri listy a na základe Faustovej kladnej informácie potom Einstein pricestoval 17. 8. 1923 do Bratislavy.

Po druhé, čo také mohla obsahovať Zachova korešpondencia, že veľkému fyzikovi stálo zato merať dlhú cestu z Berlína až do Bratislavy? Tobôž keď mal za sebou náročný program: v polovici marca 1923 sa vrátil z polročnej cesty, keď štyri mesiace bol v Japonsku, navštívil juhovýchodnú Áziu, Palestínu, kde položil základný kameň hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, a napokon Španielsko. Máj strávil ako po iné roky v holandskom Leidene, kde si plnil povinnosti hosťujúceho profesora. Keďže 10. decembra 1922 nebol v Európe, nemohol prevziať Nobelovu cenu za fyziku, ktorú mu udelila Švédska kráľovská akadémia vied. Súčasťou ceremoniálu je aj tzv. nobelovská prednáška, ktorú ocenený musí absolvovať, inak mu nevyplatia finančnú čiastku spojenú s cenou. A vieme, že už v roku 1918 Albert sľúbil svojej žene Mileve, že jej odovzdá všetky peniaze, až dostane Nobelovu cenu. To bol zlomový moment, po ktorom Mileva po štyroch rokoch dala súhlas na rozvod.

Preto začiatkom júla Einstein odcestoval do Švédska, aby si splnil túto povinnosť. Na spiatočnej ceste sa v polovici júla ešte zastavil v Kodani, kde diskutoval s Nielsom Bohrom. Koncom augusta a v septembri trávil spoločné prázdniny so synmi na zámku Lautrach v južnom Nemecku a v severonemeckom Kieli. Je pozoruhodné, že si našiel čas, aby zašiel do vzdialenej Bratislavy a prečítal si dva rukopisné listy Františka Xavera Zacha. Preto je namieste tretia otázka: o aké listy ide?

František Xaver Zach. Zdroj: Wikimedia Commons

Čo Einstein hľadal v Bratislave?

Po dlhom pátraní sa nám podarilo listy objaviť v mestskom archíve. Jeden, nedatovaný, je napísaný po francúzsky. Nedá sa nazvať listom, pretože neobsahuje ani dátum, ani oslovenie. Skôr sa dá charakterizovať ako správa či prehľad. V rukopise sa detailne opisujú okolnosti objavu planéty Urán. Začína sa opisom prvého pozorovania Williama Herschela: „Dňa 13. marca 1781 o 11. hodine večer pán Herschel...“ Ďalej Zach vymenúva astronómov, ktorí objav overovali, rozoberá vývoj názorov, o aký typ objektu ide – či je to kométa, alebo planéta, uvádza prvky obežnej dráhy novej planéty, ako ich určili rôzni pozorovatelia. K tomu pridáva vzťahy na výpočet pohybu planéty na základe týchto prvkov. Prehľad uzatvára diskusiou o hľadaní názvu pre novú planétu. Na konci je iba podpis, bez zdvorilostnej formulky, čo svedčí o tom, že nejde o list.

Druhý rukopis je skutočne listom. Obsahuje dátum aj oslovenie. Je napísaný po taliansky a obsahuje aj latinsky písaný úryvok z jedného Zachovho spisu. V tomto rukopise Zach odpovedá na list svojho urodzeného priateľa a zoznamuje ho s vedeckým životom v Anglicku. Opisuje úspechy W. Herschela a J. Priestleyho. Jadrom je opis významného objavu F. X. Zacha, ktorý našiel staré rukopisy Thomasa Harriota – anglického učenca z prelomu 16. a 17. storočia. Podľa týchto dokumentov Harriot objavil slnečné škvrny skôr než Galilei aj Scheiner, vybudoval analytickú geometriu pred Descartesom, predpovedal návrat známej kométy pred Halleym.

Einsteinov švajčiarsky pas z roku 1923. Zdroj: Wikimedia Commons

Čím mohli Einsteina zaujať Zachove rukopisy?

Keď už vieme, čo obsahujú zachované rukopisy, môžeme si položiť dve otázky: po prvé, bol Einstein schopný si ich prečítať a, po druhé, čím ho mohli zaujať. Odpoveď na prvú otázku je jednoduchá, lebo Albert Einstein vedel po francúzsky, po taliansky aj po latinsky, teda si mohol rukopisy bez ťažkostí prečítať. Odpoveď na druhú otázku je však zložitejšia a rôzni naši autori ju zodpovedali rôzne.

V príručke pre sprievodcov po Bratislave Významné osobnosti a Bratislava Čunderlík uvádza: „Einstein pricestoval do Bratislavy, aby v mestskom archíve preskúmal pozostalosť po bratislavskom rodákovi, vynikajúcom hvezdárovi a fyzikovi Františkovi Zachovi (1764 – 1832), zakladateľovi teórie kruhového pohybu hviezd, ktorého dielo chcel preštudovať a poznatky z neho načerpané aplikovať v teoretickej práci.“

Tento citát je klasickou ukážkou nepresností, s akými sa stretáme v publikáciách tohto typu a ktoré sťažujú pátranie po skutočnej pravde. Po prvé, v mestskom archíve nie je nijaká pozostalosť po Zachovi, iba spomínané dva rukopisy. Po druhé, Zach sa v Bratislave nenarodil. Po tretie, Zacha ťažko nazvať fyzikom. Bol skôr astronómom. Po štvrté, Zach sa nenarodil v roku 1764, ale 13. júna 1754. Po piate, Zach rozhodne nie je zakladateľom teórie kruhového pohybu hviezd, pretože zákony pohybu nebeských telies odvodil takmer 150 rokov pred ním Johannes Kepler. Po piate, Einstein nemohol v Bratislave preštudovať Zachovo dielo, iba dva rukopisy. Keďže vieme, čo obsahujú, znova vyvstáva otázka, čo si od nich Einstein sľuboval.

Možno v informáciách o objave planéty Urán a o kométach hľadal potvrdenia dôsledkov všeobecnej teórie relativity, prípadne rodiacej sa kozmológie. Či je tento predpoklad správny, zatiaľ nevieme povedať, pretože v existujúcich Einsteinových životopisoch sme o jeho návšteve nášho mesta nenašli nijakú zmienku. Rovnako sa nepodarilo nájsť ani údajnú korešpondenciu medzi Einsteinom a Faustom. V mestskom archíve, v ktorom Ovídius Faust pracoval, nie je o nej nijaká zmienka. Nijaké stopy po takejto korešpondencii sa nenašli ani v Einsteinovom archíve.

F. Tkáč v jednom článku reprodukuje Faustovo rozprávanie, že Einstein údajne pripravoval knihu o významných astronómoch, a preto pátral po Zachovej pozostalosti. V nijakej Einsteinovej biografii nie je ani len zmienka o takom zámere. Navyše, kto pozná Einsteinove autorské záujmy, bude o opodstatnenosti podobných tvrdení pochybovať. Vynára sa tiež otázka, ako a od koho sa Einstein dozvedel o Zachových listoch, ktoré sa do mestského múzea v Bratislave dostali až v r. 1917, teda približne šesť rokov pred údajnou jeho návštevou.

Chatam Sofer. Zdroj: archív. 

Prečo teda Einstein prišiel do Bratislavy?

Ak máme vážne pochybnosti, že Einstein prišiel do Bratislavy kvôli Zachovi, prečo k nám potom prišiel? Keď sme si položili túto otázku, do úvahy prichádzali dva dôvody. Po prvé, dôvod všetkých dôvodov – známe cherchez la femme. V tom čase bol Einstein vášnivo zaľúbený do svojej mladej sekretárky Betty Neumannovej. Manželka vzplanutie ťažko niesla. Preto nie je vylúčené, že si zaľúbenci urobili výlet, aby nerušene strávili niekoľko dní. To je však predpoklad z oblasti fantázie.

Oveľa pravdepodobnejší bol druhý predpoklad, že dôvodom Einsteinovho pobytu v Bratislave mohol byť známy bratislavský rabín Chatam Sofer, ktorý v našom meste pôsobil v prvej polovici 19. st. a získal si veľkú úctu medzi európskymi Židmi. Je známe, že tu nielen pôsobil, ale aj zomrel a bol pochovaný. Čo s ním má spoločné Einstein? V roku 1921 sa zapojil do akcií sionistického hnutia smerujúcich k zriadeniu židovského štátu na území Palestíny a založeniu Hebrejskej univerzity. Takže sa nedalo vylúčiť, že využil možnosť navštíviť hrob Chatama Sofera. Kto ho však pozval? Po istom úsilí a hľadaní na internete sa nám skutočne podarilo nájsť informácie, ktoré tento predpoklad čiastočne potvrdili.

V súvislosti s rekonštrukciou hrobu Chatama Sofera, prípadne pri príležitosti otvorenia už zrekonštruovaného mauzólea rôzne periodiká napísali: „Albert Einstein navštívil hrob Chatama Sofera.“ „V roku 1923 sa pri návšteve Bratislavy v hrobke pomodlil Albert Einstein.“ „Medzi tými, čo v priebehu rokov navštívili hrobku, aby tu vzdali úctu Chatamovi Soferovi, boli Albert Einstein a prvá dáma USA Hillary Rodhamová-Clintonová.“ „Historici vravia, že Soferov hrob navštívil aj Albert Einstein.“ Informáciu o údajnej Einsteinovej návšteve hrobu Chatama Sofera uvádza aj známy historik Pavel Dvořák v knihách Podhradie a Zlatá kniha Bratislavy.

V židovskej náboženskej obci nám bratislavský rabín potvrdil, že informácia je pravdivá, hoci o návšteve veľkého fyzika neexistujú nijaké záznamy. Einstein údajne navštívil hrob Chatama Sofera v sprievode Soferovho pravnuka Akibu Schreibera, ktorý bol v tom čase hlavným ortodoxným rabínom v Bratislave. Teda Čunderlíkova informácia o tom, že Einsteina sprevádzal bratislavský rabín Dr. Max Schay, nebola presná. Neskôr sme sa dozvedeli, že Schay síce mal rabínsku aprobáciu, ale úrad nevykonával a bol historikom. Nie je však vylúčené, že sprevádzal Einsteina pri prehliadke mesta. Tú zorganizoval Ovídius Faust a prechádzka sa údajne skončila posedením vo Faustovom byte na Hviezdoslavovom nám. 13 (dnes č. 6).

Ovídius Faust – prednosta Vedeckých ústavov mesta Bratislavy, 1932. Zdroj: Pozostalosť Ovidia Fausta a fotoarchív MMB

Tak bol Einstein v Bratislave?

Zarážajúca na celej kauze je jedna okolnosť: jedny pramene tvrdia, že Albert Einstein prišiel do Bratislavy, aby si preštudoval Zachove listy či jeho pozostalosť, ale ani slovkom sa nezmieňujú o návšteve hrobky Chatama Sofera, kým v druhých sa spomína iba návšteva mauzólea veľkého židovského mysliteľa, pričom sa vôbec nespomína štúdium Zachových rukopisov. Ešte väčšmi však zaráža fakt, že Dr. Ovídius Faust, od ktorého podľa všetkého pochádzajú informácie o Einsteinovej návšteve v archíve, nespomína návštevu v hrobke Chatama Sofera, hoci v r. 1933 vydal knihu Dejiny Židov na Slovensku.

Veľmi zaujímavé, ba až zarážajúce je, že nijaké bratislavské noviny, ktoré sme prezreli – Pressburger Zeitung, Grenzbote, Slovenský denník, Magyar Hírlap – sa v čase Einsteinovej návštevy o nej nezmienili ani slovkom. Pritom Faust bol častým prispievateľom do rôznych bratislavských novín. Podobná situácia je s bratislavskými judaikami. Tom Stern, ktorý sa venuje tejto problematike v židovskej obci, prešiel takmer všetky bratislavské židovské noviny z roku 1923, ale nenašiel čo i len zmienku o Einsteinovej návšteve.

Z uvedeného je zrejmé, že informácie o údajnom Einsteinovom pobyte v Bratislave sú veľmi rozporuplné a protirečivé. Navyše sa nám nepodarilo nájsť uspokojivé odpovede na otázky súvisiace s jeho návštevou. Takže isté je len jedno: nemôžeme jednoznačne povedať ani že veľký fyzik Bratislavu navštívil, ani že ju nenavštívil.

Post scriptum

Keď už bol článok pripravený do tlače, doslova sa roztrhlo vrece s informáciami, čo Einstein robil v auguste 1923. Keďže sme dostali z Einsteinovho archívu v Jeruzaleme iba veľmi stručnú odpoveď na otázku o možnej návšteve veľkého fyzika v Bratislave, o existencii korešpondencie medzi Einsteinom a Faustom a o Einsteinovom zámere napísať knihu o veľkých astronómoch, obrátili sme sa s prosbou o pomoc na prof. Dianu Buchwaldovú, ktorá na Kalifornskej technike v Pasadene (USA) vedie projekt vydávania Einsteinovej písomnej pozostalosti. Keďže je v Európe, automat nás odkázal na jej spolupracovníkov. Pre istotu sme oslovili troch. Jeden poslal našu žiadosť do Einsteinovho archívu v Jeruzaleme. Odtiaľ prišla informácia od pani Barbary Wolffovej (BW). Priamo z Kalifornie odpovedali nezávisle na sebe vedúci vedecký editor projektu Dr. Tilman Sauer (TS) a editor projektu Dr. Joska Illy (JI).

Z ich odpovedí vyberáme:

„Výsledkom môjho bádania je toto zistenie: neexistuje čo i len náznak, že by Einstein v auguste 1923 navštívil Bratislavu/Pressburg.“ (BW)

„... nie je nám známe, že by Einstein korešpondoval s mestským archívom v Bratislave, ani že by plánoval napísať knihu o veľkých astronómoch a v tejto súvislosti by sa zaujímal o Zacha.“ (TS)

"V liste z 26. júla, napísanom v Berlíne, Einstein informoval svojho známeho (A. Kämpfeho z Lautrachu), že k nemu príde 6. alebo 7. augusta. Bol tam až do 21. 8. a potom neopustil Berlín prinajmenšom do 29. augusta. V septembri strávil niekoľko týždňov so synom Hansom Albertom v Kieli. Neviem si predstaviť, že by navštívil Bratislavu v prvom augustovom týždni alebo v posledných dňoch augusta.“ (JI)

„Od júla do septembra napísal z Berlína rôznym ľuďom listy a pohľadnice a z Lautrachu písal manželke a priateľom. Nemôžeme vylúčiť, že počas prázdnin na zámku Lautrach mohol využiť príležitosť a podniknúť cestu do Bratislavy. Prečo sa však o nej nezmienil v listoch, ktoré poslal domov?“ (BW)

„Čo sa týka účelu jeho údajnej návštevy, nevieme nič o tom, že by mal v úmysle napísať knihu o slávnych astronómoch. Nerád písal knihy. Jedinú, ktorá sa netýkala relativity napísali Einstein a Infeld, respektíve výlučne Infeld.“ (JI)

„Celá historka o tom, že Einstein napísal list do mestského archívu v Bratislave s dopytom, či sa tam nenachádza korešpondencia Františka Xavera Zacha ... znie veľmi čudne. Hoci fakt, že sa nenašiel nijaký odkaz na podobnú žiadosť..., ešte nedokazuje, že takýto list nikdy nenapísal, dôležitejšia je skutočnosť, že Einstein určite nemal v úmysle napísať knihu o veľkých astronómoch.“ (BW)

„Poznáme veľa historiek o Einsteinovi, v ktorých sa skutočnosť mieša s veľkou dávkou fantázie, takže musíme oddeľovať fakty od výmyslov. V historke o Bratislave však nenachádzam nijaký oporný bod, z ktorého by sme mohli vychádzať. Podľa mojej mienky je táto historka číry výmysel.“ (BW)

Čo na to povedať? Odpovede odborníkov iba potvrdzujú naše zistenia, a teda znásobujú pochybnosti o vierohodnosti historky o Einsteinovej návšteve v Bratislave, prípadne ju vylučujú. Na druhej strane sa nechce veriť, že by si niekto celú historku – so všetkými podrobnosťami, menami, dátumami – jednoducho vymyslel. Tým skôr, že sa tradujú dve celkom nezávislé verzie. Preto skutočnosť, že oficiálna einsteinovská historiografia nevie o bratislavskej návšteve veľkého fyzika, o ktorej sa na Slovensku píše desaťročia ako o hotovej veci, je pre historika výzvou – buď definitívne a argumentovane vyvráti faustovské fámy a legendy kolujúce na Slovensku, alebo urobí objav, ktorý sa podarí urobiť iba zriedkakedy.

Toľko pôvodný článok z roku 2005

Po impulze zo zistenia, že aj po takmer dvadsiatich rokoch v slovenskej publicistike panuje ako neoddiskutovateľný fakt Einsteinova návšteva v Bratislave, pustili sme sa v septembri 2024 zbierať informácie o pozostalosti Ovídia Fausta. Vysvetlenie prišlo od pracovníka Múzea mesta Bratislavy PhDr. Štefana Hrivňáka, kurátora pozostalosti.

Na prvom stretnutí sľúbil, že pozostalosť podrobne preskúma a výsledok mi oznámi. Na podporu dávnych pochybností mi poslal vyjadrenie k televíznej reportáži o Einsteinovej návšteve Bratislavy, ktoré bolo svojho času uverejnené na facebookovej stránke Archívu mesta Bratislavy a z ktorej uvádzam úryvky.

NAOZAJ BOL ALBERT EINSTEIN V BRATISLAVE?

Vyjadrenie k reportáži TV JOJ o návšteve Alberta Einsteina v Bratislave, odvysielanej 26. februára 2023.

V nedeľu vo večerných hodinách vyšla v spravodajskej relácii Noviny TV JOJ reportáž o návšteve Alberta Einsteina v Bratislave. ... Keďže sa v nej spomína aj náš archív, musíme zareagovať.

Albert Einstein Bratislavu v roku 1923 nenavštívil. Jeho cesty sú v danom roku dobre známe. ... Slovenská a konkrétne aj bratislavská tlač, najmä Pressburger Zeitung, so záujmom sledovali Einsteinove cesty a jeho vedeckú kariéru. ...

Je skutočne možné, že by si bratislavskí novinári nevšimli takú dôležitú návštevu, hoci by bola len krátka či súkromná? Určite by sa o tom písalo aspoň po skončení jeho pobytu. Ovidius Faust by sa nezabudol pochváliť, akého významného hosťa mal tú česť privítať. Môžeme to doložiť podobným prípadom. Keď v januári 1920 sprevádzal československého ministra obchodu Ferdinanda Heidlera v mestskom múzeu, okamžite sa o tom objavila správa v novinách Pressburger Zeitung. 

Bratislavský mestský archív na Hviezdoslavovom námestí nikdy nesídlil, už to je jedna z prvých faktografických chýb. Dokumenty astronóma Franza X. Zacha sa skutočne v Archíve mesta Bratislavy nachádzajú. V čase, keď sa do archívu dostali, bol totiž Zach považovaný za bratislavského rodáka. ... Podľa legendy, ktorej tvorcom bol zrejme samotný Faust, ho Einstein navštívil u neho doma v Csomovom paláci, na dnešnom Hviezdoslavovom námestí, kde však býval v podnájme! Vtedy ešte len začínajúci mestský archivár mal hostiť celoeurópsky sledovanú osobnosť? ...

Napriek tomu, že O. Faust bol dobrým znalcom bratislavských dejín a dokázal ich vynikajúco prezentovať, je aj tvorcom množstva neoverených príbehov. ... Na jeho voľné narábanie s faktami upozornili už viacerí historici, a preto legendu o Einsteinovej ceste, a predovšetkým návšteve vo Faustovej domácnosti, je potrebné brať s rezervou. Serióznosť historika sa preukazuje aj jeho kritickým spôsobom nakladania s informáciami a je skutočne nutné overovať si viaceré tvrdenia našich predchodcov. Žiaľ pre mnohých „znalcov histórie“ a „grafomanov“, ktorí z Faustových kníh kopírujú celé texty, je to zásadný problém.

S poľutovaním musíme konštatovať, že TV JOJ náš archív spomenula absolútne nevhodne, bez snahy o zistenie, či je informácia o Einsteinovej návšteve Bratislavy vôbec reálna. Myslíme si, že kvalitná žurnalistika by sa nemala robiť bez overovania informácií a oslovenia kompetentných odborníkov. Tak sa stáva miesto dobrej „pomocníčky“ zlou „slúžkou“ v procese tvorby mýtov a falošných legiend. ...

*  *   *

Určite nie je náhoda, že v citovanom vyjadrení sa uvádzajú rovnaké či veľmi podobné argumenty spochybňujúce informácie o návšteve veľkého fyzika v Bratislave, aké sa objavili v našom pôvodnom článku.

Krátko po prvom stretnutí s Dr. Hrivňákom som dostal od neho e-mail:

Vážený pán Šebesta, 

urobil som rešerš v pozostalosti Ovídia Fausta, ale žiadnu zmienku o Albertovi Einsteinovi som neobjavil. Všetky zbierkové predmety z pozostalosti máme zaevidované a zapísané v múzejnom programe, fyzickú evidenciu nevedieme. Môžete pokojne napísať, že žiadna fotka s Einsteinom, žiadna korešpondencia, skrátka nič v múzeu nie je. 

ZÁVER

Hoci až po rokoch, predsa len sa potvrdilo, že historka o návšteve Alberta Einsteina nemá reálne opodstatnenie. Prečo si ju Ovídius Faust vymyslel a po desaťročia ju „dával k lepšiemu“, sa už nedozvieme. Rovnako sa nedozvieme, prečo si autori, ktorí historku šírili ako zaručenú informáciu, jej pravdivosť neoverili. V tomto zmysle môžeme len súhlasiť s konštatovaniami v závere vyjadrenia Archívu mesta Bratislavy.

Juraj Šebesta